Výsluch možno chápať ako otvorený systém poznatkov prístupný novým možnostiam i prístupom vedúcim k jeho zefektívneniu. Jeho otvorenosť však nemožno chápať ako nesúrodosť množstva poznatkov bez logickej štruktúry a vzájomných väzieb. Ak má plniť svoj cieľ, je potrebné tieto poznatky zosúladiť, zoradiť a vyvodiť medzi nimi štrukturálne väzby. Práve vytvorenie takéhoto logicky riešeného systému, ktorý by súčasne zohľadňoval aktuálne problémy i potreby výsluchovej praxe, bude vždy cieľom odborníkov, rozvíjajúcich jeho problematiku. Spracovaný systém poznatkov však nikdy nebude konečný a nemenný.
Napriek nepochybnému postaveniu a významu výsluchu v systéme kriminalistickej taktiky bola doposiaľ česká a slovenská výsluchová teória založená na niekoľkých monografických prácach staršieho vydania (Matiášek, Bárta, Soukup - Výslech a psychologie z r. 1966, Psychologie a výslechová praxe z r. 1968, Soukup - Sebeobvinění a nepravdivá doznání z r. 1973), skriptách (Protivinský, Prerad, Heřmánek - Taktika výslechu a konfrontace obviněného a svědka v přípravném řízení z 1974, Protivinský, Musil, Prerad - Taktika výslechu v přípravném řízení trestním z r. 1987) a článkoch (predovšetkým Protivinský, Konrád, Němec, Forro). V poslednom období došlo k opätovnému zvýšeniu záujmu o skúmanie predmetnej problematiky, čo sa prejavilo publikovaním monografií (Čirtková - Kriminální psychologie z r. 1998, Spurný - Psychologie výslechu z r. 2003, Kubíková - Výsluch ako metóda kriminalistiky z r. 2004), a skrípt (Kubíková - Výsluch ako kriminalistická metóda z r. 2002, Němec - Výslech a taktika jeho provádění ve speciální výslechové místnosti z r. 2003).
Napriek oživenému záujmu odbornej verejnosti autorka musí konštatovať, že v poslednom období absentovala precíznejšia spätná väzba odborníkov z policajnej praxe k aktuálne prezentovaným výsledkom práce odborníkov pôsobiacich v akademických podmienkach. Dialo sa tak i napriek skutočnosti, že teoretické i praktické prístupy smerujúce k efektívnemu riešeniu jednotlivých výsluchových situácií, rovnako ako vo vedeckom skúmaní, musia byť v rovnováhe. Predpokladom takejto rovnováhy je existencia interaktívneho vzťahu, najmä vzhľadom k okolnosti, že neexistuje tzv. „čistá teória“ ani tzv. „čistá empíria“. Obidva prístupy sa neustále vzájomne podmieňujú a dopĺňajú.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol v rokoch 2000 - 2003 realizovaný výskum, ktorým sa autorka pokúsila efektívnejšie prepojiť výsluchovú teóriu a výsluchovú prax.
Vychádzajúc z cieľa výskumu realizovala hľadané odpovede predovšetkým na tieto otázky:
Metodológia výskumu bola podmienená objektom skúmania a pre dosahnutie cieľa boli použité nasledujúce metódy:
Výskum za využitia dotazníku bol realizovaný na okresných riaditeľstvách PZ v Bratislave (I-V), ako aj na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave. Objektom výskumu bola vzorka 216 respondentov, ktorá bola pomerne rozčlenená do troch služieb PZ (justičná polícia - JP, kriminálna polícia - KP, poriadková polícia - PP) po 72 respondentoch. Na každé okresné riaditeľstvo PZ do každej z vybraných služieb bolo distribuovaných 12 dotazníkov, teda na jedno okresné riaditeľstvo PZ celkovo pripadlo 36 dotazníkov (rovnako aj na krajské riaditeľstvo PZ).
Vzhľadom k špecifikám procesného postavenia vypočúvaných policajti jednotlivých služieb väčšinou venujú primerane dlhý čas príprave výsluchu obvineného, príp. podozrivého. Pri výsluchoch svedkov, či poškodených sa príprava časovo pohybuje od 0 do 1h, čo nemôže vždy postačovať. Vyskytujú sa aj prípady, kedy je príprava výsluchu výrazne podceňovaná. Výsledky taktiež preukázali, že až 73,00 % všetkých respondentov sa na výsluch vždy pripraví.
Mimo odporúčaní kriminalistiky sa v policajnej výsluchovej praxi uplatňujú aj neadekátne, či dokonca nelegálne techniky a prostriedky. Respondenti priznali používanie priameho fyzického násilia v 1,24 % pri vynucovaní priznaní, či pravdivých výpovedí.
Medzi priznané neetické a nelegálne výsluchové špecifiká patrí aj používanie sugestívnych a kapcióznych otázok. Iba 50,21 % všetkých respondentov uviedlo, že nepoužíva sugestívne otázky. V 44,30 % prípadoch ich respondenti používajú v škále - niekedy, v 4,42 % prípadoch v škále - často a v 1,05 % prípadoch v škále - veľmi často. Najmenej ich používajú respondenti služby justičnej polície - až 75, 62 % z celkového počtu respondentov tejto služby uviedlo, že ich nepoužíva. U služieb kriminálnej a poriadkovej polície sú v ich používaní, či nepoužívaní minimálne rozdiely (obe ťažiská sú v škálach používam niekedy a nepoužívam).
Využívanie kapcióznych otázok je pri výsluchu neprípustné, napriek tomu až 21,78 % respondentov tvrdí, že ich niekedy používa. Často ich využíva 1,39 % a veľmi často 0,70 % všetkých respondentov. Najdisciplinovanejší sú pri ich používaní respondenti justičnej polície, ktorí ich nevyužívajú v 94,64 %. Respondenti poriadkovej polície ich niekedy použijú v 25,17 %. Najnegatívnejšia je situácia u služby kriminálnej polície, ktorej respondenti ich využívajú až v 35, 50 % prípadoch, čo je alarmujúce číslo najmä vzhľadom k skutočnosti, že ide o nimi priznaný stav a možno teda predpokladať, že sa v ich každodennej praxi vyskytujú v ešte vyššom zastúpení.
Súčasne respondenti priznávajú používanie nepravdivých tvrdení, a to v nebývalom rozsahu - 44,16 % všetkých respondentov tak vykoná aspoň niekedy, 8,94 % často, 2,49 % veľmi často.
Z výsledkov výskumu vyplýva, že policajti pri výsluchu využívajú najmä poznatky neverbálnej komunikácie - 15,03 % - a sugestívne pôsobenie pri presviedčaní, aby vypočúvaný vypovedal pravdivo - niekedy v 44,95 %, často v 18,72 %, veľmi často v 10,53 %. Okrem týchto poznatkov používajú aj poznatky o osobnosti, psychológii komunikácie, ako i empatiu, proxemiku, či asertivitu. Až 66,66 % všetkých respondentov využíva poznatky psychológie.
Policajti jednotlivých služieb disponujú poznatkami o niektorých nových výsluchových technikách, či poznatkoch, ako sú napr. kognitívny výsluch (31,8 % pozná, 8,37 % dokonca využíva), proxemika (29,18 % pozná, 10,29 % využíva). Ide však o poznatky dostupné v slovenskej a českej odbornej literatúre. O Reidovej metóde informáciami nedisponujú (91,21 % nepozná, 8,33 % pozná, 0, 44 % využíva). Zrejme jedným z dôvodov je fakt, že sa s ňou mohli stretnúť iba v zahraničnej anglicky písanej literatúre, alebo informačne pri štúdiu na A PZ v Bratislave (Aktuálne otázky kriminalistiky - 8. semester interného a 10. semester externého štúdia v rokoch 2000-2002) .
Až 11,52 % všetkých respondentov uviedlo, že vykonávajú výsluchy v zlých priestoroch a za nedostatočného technického vybavenia.
Výmena skúseností medzi služobne staršími a služobne mladšími policajtmi, ako aj výmena s kolegami zo zahraničia
Medzi najväčšie problémy výsluchovej praxe zaradilo 13,98 % všetkých respondentov neskúsenosť policajtov vykonávajúcich výsluchy. Možno predpokladať, že táto neskúsenosť má priamy vzťah k nedostatočnej výmene skúsenosti medzi služobne staršími a služobne mladšími policajtmi. Iba 0, 3 % respondentov uviedlo, že im chýbajú zahraničné skúsenosti.
Z výsledkov výskumu vyplynuli aj príčiny tohoto nepriaznivého stavu výsluchovej praxe. Je možné rozčleniť ich do týchto základných skupín:
Efektívna a súčasne etická aplikácia výsluchu ako kriminalistickej metódy v procese objasňovania musí byť prístupná nielen novým možnostiam, spočívajúcim najmä v preskúšaní a príp. zavedení nových výsluchových taktík, ale i vlastnej sebareflexii vypočúvajúcich či kritike zo strany policajných odborníkov i verejnosti. Iba takto otvorená problematika výsluchu môže byť považovaná za aktuálnu a postačujúcu novým potrebám Policajného zboru i spoločnosti.
Vychádzajúc z analýzy literárnych zdrojov, z výsledkov vykonaného výskumu, z informácií získaných konzultáciami s odborníkmi z policajnej praxe, ako aj z autorkiných profesionálnych skúseností sa domnievame, že zefektívniť realizáciu výsluchovej praxe je v súčasnosti možné vykonaním týchto opatrení:
Navrhovaná kapacita - minimálne 60 h. Na takýto základný kurz by bolo možné plánovať a realizovať nadstavbové kurzy - napr. v závislosti od procesného postavenia vypočúvaných, v závislosti od druhu trestnej činnosti a pod.
Výsluch ako kriminalistická metóda vyžaduje variabilný prístup k jeho poznávaniu i k jeho realizácii. Daná je iba jeho štruktúra a právne normy, ktoré mu určujú právny rámec. Všetky ostatné prvky sú premenné a ich pozícia v systéme sa individualizuje v konkrétnych výsluchových situáciách. Nie je možné, a zrejme ani nebude, vypracovať metodický postup ako efektívne a bez akýchkoľvek omylov realizovať každý konkrétny výsluch. Chybou je však o to neusilovať.
V predkladanej štúdii autorka prezentovala predmet a obsah skúmania zameraného na problematiku výsluchovej praxe v Slovenskej republike. Autorka popisuje metodológiu i vlastný realizovaný výskum. Poukazuje na aktuálny stav výsluchovej praxe, prezentuje jednotlivé čiastkové výsledky výskumu, kategorizuje aktuálne problémy výsluchovej praxe, vyvádza závery a navrhuje vlastný systém odporúčaní pre zefektívnenie výsluchovej praxe.
In the study, the author has presented the object and content of research that focuses on the issue of interrogation practice in the Slovak Republic. The author describes the methodology as well as the research itself that has been carried out. She points to the current state of interrogation practice, presents the individual parts of the research, classifies the current problems and draws conclusions, proposing her own system of recommendations for making interrogation practice more efficient.
Die Autorin präsentiert in der Studie Gegenstand und Inhalt der Untersuchung, die auf das Problem der Dienstlohnpraxis in der Slowakischen Republik gerichtet sind. Sie beschreibt die Methodologie und eigene realisierte Forschung und weist auf die aktuelle Situation der Dientslohnpraxis hin, präsentiert partielle Ergebnisse der Forschung, kategorisiert aktuelle Probleme der Dienstlohnpraxis, deduziert Schlüsse und bietet eigenen System für grössere Effektivität der Dienstlohnpraxis.