Inštitucionálna ochrana pred praním špinavých peňazí je jednou z najdôležitejších súčastí boja proti tomuto závažnému druhu trestnej činnosti.
Ak chceme úspešne bojovať a efektívne zabezpečiť elimináciu prania špinavých peňazí, musíme zdôrazniť, že je potrebné vytvoriť ucelený kompaktný systém rôznych nástrojov, prostriedkov, postupov na rôznych horizontálnych a vertikálnych úrovniach. Celková efektívnosť eliminovania prania špinavých peňazí je teda závislá od efektívnosti a funkčnosti jednotlivých podsystémov. Na každom vertikálnom stupni je potrebné venovať tomuto problému pozornosť a vytvoriť zodpovedajúce inštitucionálne zázemie, ktoré bude efektívne pôsobiť v boji proti praniu špinavých peňazí. Vo všeobecnosti ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti tvoria tri vertikálne roviny, a to:
Funkčnosť prvej vertikálnej roviny je veľmi dôležitá a je veľmi pozitívne, že na boj proti praniu špinavých peňazí sa pozerá nielen ako na produkt organizovanej trestnej činnosti, ale aj ako na samotnú vysoko organizovanú trestnú činnosť. Stratégiu boja proti praniu špinavých peňazí je potrebné zamerať na kontrolu finančných tokov ako takých. Domnievam sa, že práve tento pohľad je vysoko pozitívnou zmenou v myslení a nazeraní na tento problém. Je veľmi potrebné, aby sa dokázali efektívne indikovať možné prípady prania špinavých peňazí v legálnom finančnom systéme. Preto je potrebné, aby sa vytvorili funkčné inštitucionálne bariéry praniu špinavých peňazí, teda aby sa už v samotných začiatkoch do tohto systému veľmi efektívne a racionálne zapojili všetky subjekty, ktoré v rámci celého finančného systému pôsobia, resp. sa ho dotýkajú. V samotnom riešení tejto otázky je vidieť určitý postupný vývoj.
V začiatkoch bolo vo finančnom sektore ťažisko položené hlavne na bankové inštitúcie, ktoré boli najpoužívanejším prostriedkom a formou prania špinavých peňazí. Tieto boli „nútené“ orgánmi štátnej moci vypracovávať určité regulatívy na oznamovanie podozrivých prípadov prania špinavých peňazí. Neskôr podrobnou analýzou už objasnených prípadov prania špinavých peňazí sa prišlo k záveru, že zločinecké organizácie veľmi rýchlo premiestnili svoje aktivity do iných finančných inštitúcií, ktoré využívali k legalizácii príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Jednalo sa hlavne o investičné spoločnosti, fondy, zmenárne, herne, kasína, poisťovacie spoločnosti a pod. I tu je vidieť, že legalizovať príjmy pochádzajúce z trestnej činnosti sa dá rôznymi spôsobmi, prostredníctvom najrôznejších inštitúcií. Preto je vo všeobecnosti vidieť snahu kompetentných orgánov v tejto prvej vertikálnej rovine obsiahnuť čo možno najširší okruh finančných inštitúcií, úverových, ale i ďalších, prostredníctvom ktorých by bolo možné indikovať prípady prania špinavých peňazí. Tieto inštitúcie si musia vytvárať svoje vlastné systémy a postupy boja proti praniu špinavých peňazí, viesť výchovné programy a vzdelávanie zamestnancov na všetkých úrovniach a zavádzať adekvátne procedúry vnútornej kontroly a komunikácie za účelom predchádzania operáciám vzťahujúcim sa na pranie špinavých peňazí.
Medzinárodná organizácia Financial Action Task Force (FATF), ktorá združuje najvyspelejšie štáty sveta v boji proti praniu špinavých peňazí a usmerňuje ďalšiu stratégiu krajín v boji proti tejto trestnej činnosti, vypracovala v roku 1990 štyridsať odporúčaní pre všetky krajiny, ktoré by mali bezodkladne podniknúť kroky na ich implementovanie do svojich právnych systémov. Konkrétne v deviatom odporúčaní je doporučené, že väčšina princípov (neotváranie anonymných účtov, získavanie informácií o skutočnej identite osôb, archivácia záznamov minimálne päť rokov, povinnosť mlčanlivosti, vlastné programy výchovy a pod.) by mala byť aplikovaná nielen bankami, ale aj nebankovými inštitúciami. V odporúčaní číslo jedenásť sa pracovná skupina zaviazala ďalej overovať možnosti stanovenia minimálneho zoznamu nebankových inštitúcií a iných profesií, ktoré narábajú s hotovosťou.
Direktíva Európskeho spoločenstva 91/308 EEC o zabránení zneužívania legálneho finančného systému k praniu špinavých peňazí prijatá 10. júla 1991 vo Viedni v súlade s vyššie uvedeným odporúčaním FATF presne definovala, ktoré úverové a finančné inštitúcie sú povinné v krajinách Európskeho spoločenstva vytvárať vlastné systémy na prevenciu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, teda stanovila zoznam subjektov, ktoré tvoria prvú vertikálnu rovinu. Konkrétne v článku 1 tejto direktívy úverová inštitúcia je uvedená ako podnik, ktorého obchodná činnosť je prijímať vklady, alebo iné splatné fondy od verejnosti a poskytovať úvery na vlastný účet. Zároveň Európske spoločenstvo vyňalo z pod tohto pojmu niektoré konkrétne úverové inštitúcie.
Finančná inštitúcia je definovaná ako iný podnik ako úverová inštitúcia, ktorého hlavná činnosť spočíva v nasledovných obchodoch:
Finančné inštitúcie zahŕňajú aj poisťovacie spoločnosti.
Dá sa povedať, že príslušné orgány Európskeho spoločenstva v roku 1991 uložili povinnosť preventívne pôsobiť a indikovať možné prípady prania špinavých peňazí vyššie spomínanému okruhu finančných a úverových inštitúcií. Ale formy a metódy prania špinavých peňazí sa takisto vyvíjajú a zdokonaľujú a zločinecké organizácie sa snažia nájsť určité voľné miesta v legislatíve a orientujú prepieranie výnosov z trestnej činnosti do tých oblastí, ktoré nie sú postihnuté zákonmi. Preto i samotné Európske spoločenstvo vyvíja aktivity a snaží sa rozšíriť indikatívne povinnosti legalizácie príjmov z trestnej činnosti aj na iné nefinančné inštitúcie. Dôkazom toho je novela predmetnej direktívy EU z októbra 2001 č. 2001/97/EC, ktorá rozšírila okruh týchto inštitúcií o právnické, alebo fyzické osoby vykonávajúce nasledovné aktivity:
V Slovenskej republike boli do konca roku 2000 do prvej vertikálnej roviny zahrnuté zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/94 Z. z. o boji proti najzávažnejším najmä organizovaným formám trestnej činnosti len banky, ako jediný subjekt pôsobiaci vo finančnom sektore, čo bolo značne obmedzujúcim prvkom v boji proti praniu špinavých peňazí a zároveň nespĺňalo podmienky stanovené direktívou Európskeho spoločenstva.
Zo strany medzinárodných expertov na oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, ktorí v Slovenskej republike posudzovali našu legislatívu, či obsahuje všetky odporúčania formulované v Európskych direktívach, bolo konštatované, že je potrebné, aby bola primárna legislatíva doplnená o ustanovenia, ktoré rozšíria plnenie povinností v boji proti praniu špinavých peňazí aj na iné finančné a nefinančné inštitúcie. Tieto nedostatky boli odstránené prijatím nového zákona č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v znení zákona č. 556/2001 Z. z. a zákona č. 445/2002 Z. z., ktorý je účinný od 1. januára 2001 a ktorý v ustanovení § 3 určil povinné osoby, teda vlastne stanovil okruh subjektov, ktoré v Slovenskej republike tvoria prvú vertikálnu rovinu prevencie pred praním špinavých peňazí a to:
V súlade s písmenom d) sú ako povinné osoby tiež všetky právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti stanovené v § 29 zákona NR SR č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a to:
Tento zákon je plne kompatibilný s príslušnými normami Európskeho spoločenstva a zahrňuje aj skutočnosti, ktoré sú zahrnuté v direktíve EU č. 2001/97/EC.
Povinné osoby (t.j. finančné a nefinančné inštitúcie) v Slovenskej republike musia zabezpečiť plnenie všetkých povinností stanovené im vyššie spomínaným zákonom, ako napr.
Za týmto účelom je veľmi významné a dôležité, aby si povinné osoby vytvorili svoj vlastný interný predpis, ktorý môže mať rôznu podobu s ohľadom na charakter vykonávanej činnosti povinnej osoby, ako i jej veľkosti a počtu pracovníkov a ďalších faktorov. V každom prípade by si mali vytvoriť svoj vlastný Akčný plán ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorý bude obsahovať presné postupy ako zabezpečiť plnenie úloh uložených v zákone, ale aj stanovenie konkrétnej pozície resp. útvaru, ktorý za to bude zodpovedať a zároveň to aj zabezpečovať. Je v kompetencii každej povinnej osoby, ktorý úsek, útvar, resp. orgán v rámci svojej organizačnej štruktúry poverí plnením týchto úloh. V doterajšej praxi tieto úlohy v bankách zabezpečovali pracovníci z oddelenia vnútorného auditu, právneho oddelenia, alebo iní pracovníci na základe individuálneho rozhodnutia manažmentu firmy.
Akčný plán ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti by mal byť postavený na základnej filozofii „poznaj svojho zákazníka“. V doterajšej praxi hlavne v zahraničí sa ukázalo, že poznanie svojho zákazníka a celkový prehľad o jeho praktikách je nesmierne účinný prostriedok na včasné odhalenie podozrivých aktivít. Cieľom tejto filozofie je
Veľmi dôležitou úlohou, ktorú budú zabezpečovať povinné osoby prostredníctvom svojich zodpovedných útvarov, je ohlasovacia povinnosť. Tu je potrebné zdôrazniť, že efektívnosť eliminovania možných prípadov prania špinavých peňazí je veľmi závislá práve od charakteru a kvality informácií (indikátory prania špinavých peňazí), ktoré nahlasujú povinné osoby. Vzhľadom k tomu, že úverové a finančné inštitúcie (definované vo vyššie uvádzaných direktívach Európskeho spoločenstva) a povinné osoby (definované v zákone NR SR č. 367/2000 Z. z.) zahŕňajú široké spektrum najrôznejších činností a obchodných aktivít, je len veľmi ťažko taxatívne vymedziť všetky možné druhy, resp. spôsoby obchodov podozrivých z prania špinavých peňazí. Preto Európske spoločenstvo v článku 5. direktívy č. 91/308 EEC o zabránení zneužívania legálneho finančného systému k praniu špinavých peňazí len vo všeobecnosti dalo povinnosť úverovým a finančným inštitúciám so zvláštnou pozornosťou skúmať každú transakciu, ktorú pokladajú, že svojou povahou bude mať veľmi pravdepodobne vzťah k praniu špinavých peňazí.
Obdobne je to riešené aj v Českej republike, kde v ustanovení § 1 zákona č. 61/1996 Sb. je definovaný „neobvyklý obchod“ ako jednanie, ktoré svojou povahou, obsahom, alebo výnimočnosťou zjavne vybočuje z bežného rozsahu, alebo charakteru obchodov určitého druhu, alebo určitej osoby, pričom obchod sa pre účely tohto zákona rozumie každé jednanie, ktoré smeruje k pohybu peňazí, alebo presunu majetku, alebo ho priamo vyvoláva, s výnimkou jednaní spočívajúceho v plnení povinnosti stanovenej v zákone, alebo rozhodnutím štátneho orgánu. V slovenskom zákonodarstve je v § 4 definovaná neobvyklá obchodná operácia ako právny úkon, alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, alebo financovaniu terorizmu. Tu je vidieť, že informácie, ktoré sa majú nahlasovať, sú pomenované skutočne veľmi všeobecne. Domnievam sa, že práve takéto všeobecné vymedzenie nie je na škodu veci, ba práve naopak dáva veľké možnosti samostatného posudzovania samotných povinných osôb - úverových a finančných inštitúcií pri indikovaní možných prípadov prania špinavých peňazí.
Samozrejme pre všetky povinné osoby by bolo oveľa jednoduchšie, keby boli v zákone, alebo v inom všeobecne záväznom predpise presne určené činnosti, ktoré majú ohlasovať. Toto by však malo za následok len rutinné, resp. štatistické vykazovanie bez akejkoľvek analýzy, resp. posúdenia prípadnej neobvyklosti, alebo možného vzťahu k praniu špinavých peňazí. V konečnom dôsledku by to však znamenalo, že by sa stratila efektívnosť tohoto podsystému v boji proti praniu špinavých peňazí.
Nie menej závažným je aj problém, že nie je možné vypracovať určitý konečný zoznam neobvyklých obchodných operácií, nakoľko pranie špinavých peňazí je druhom trestnej činnosti, ktorá sa dynamicky vyvíja. Zločinecké organizácie by veľmi rýchlo našli nové formy, resp. nové druhy neobvyklých obchodných operácií, ktoré by nepokrýval zákon, alebo všeobecne záväzný právny predpis. Riešením by mohla byť neustála novelizácia tohto predpisu, čo by však neprispelo k jeho právnej vážnosti. Takýto názor zastávajú aj zahraniční experti na boj proti praniu špinavých peňazí. Zároveň však doporučujú, aby boli formulované aspoň vzorovo niektoré charakteristické znaky neobvyklých obchodných operácii v profesijných katalógoch, alebo v metodických pomôckach. Tak napr. nemecký Spolkový kriminálny úrad vypracoval v spolupráci s Centrálnym úverovým výborom katalóg možných podozrivých operácii.1) Určitou pomôckou pri počiatočnom zostavovaní prehľadov známych foriem neobvyklých obchodných operácii u jednotlivých povinných osôb môže byť zoznam podozrivých bankových operácii, ktorý bol obsahom Vyhlášky ministerstva vnútra č. 181/1997 Z. z. o podozrivých bankových operáciách, nakoľko mnohé operácie sú aplikovateľné aj inými povinnými osobami ako len bankami.
Veľmi podstatné pri ohlasovaní neobvyklých obchodných operácií je aj akým spôsobom si povinné osoby plnia túto povinnosť voči finančnej spravodajskej jednotke.
Vždy bola snaha nájsť taký spôsob nahlasovania, ktorý by čo najefektívnejšie riešil túto otázku. V samotných začiatkoch bol zvolený systém, v rámci ktorého zákonom určené finančné inštitúcie automaticky nahlasovali kompetentnému centrálnemu orgánu všetky operácie známe ako prostriedky používané pri praní špinavých peňazí (hotovostné operácie, transfer peňazí z krajiny do krajiny, export, import v hotovosti) nad presne stanovenú finančnú hranicu. Takýto spôsob nahlasovania je postavený na objektívnom kritériu a teda nie na subjektívnom posudzovaní a zhodnocovaní určitej finančnej operácie. Na základe uvedeného princípu sa odstraňuje zodpovednosť subjektov povinných nahlasovať indikátory prania špinavých peňazí, predchádza sa možným chybám pri posudzovaní finančných operácií zamestnancami a znižuje sa možnosť ovplyvňovania a korumpovania pracovníkov finančných inštitúcií zo strany ohlasovaných subjektov.
Veľmi dôležitým faktom sa pri spôsobe automatického ohlasovania stáva potreba kvalitného spracovania veľkého množstva hlásení centrálnym orgánom. Tu je daná potreba využívať rôzne počítačové systémy, ktoré budú schopné na základe určitých daných kritérií spracovať a vyhodnotiť nahlásené informácie. K tomu je nutné využívať aj iné informácie, ktoré musia byť centrálnemu orgánu sprístupnené. Techniky analyzovania údajov môžu byť rôzne. Nahlásené indikátory môžu byť analyzované vo vzťahu k záujmovej osobe, resp. firme, vo vzťahu k druhu a charakteru informácie, ako i k možnému spôsobu prania špinavých peňazí. Vo všetkých prípadoch je však potreba systematického porovnávania nahlásených informácií s údajmi z iných databáz. Nahlásené indikátory môžu byť však analyzované náhodným výberom, alebo vzorkovaním. Spôsob automatického ohlasovania a následného analytického spracovávania kompetentným centrálnym orgánom umožňuje identifikovať finančné operácie, ktoré sa finančnej inštitúcii samostatne zdajú úplne nevinné, avšak spojením s inými finančnými operáciami, ktoré sa môžu nachádzať v databáze centrálneho orgánu, sa stanú podozrivými.
Automatické ohlasovanie určitých finančných operácií si zvolili USA a Austrália, kde kompetentné centrálne orgány spracovávajú v USA cca 12 mil. a v Austrálii 5 mil. finančných operácií ročne (transakcie nad 10 000 dolárov). Z tohoto veľkého množstva informácií je vidieť, že takýto spôsob automatického nahlasovania je veľmi náročný na následné spracovanie veľkého množstva informácií a teda na efektívne určenie skutočných prípadov prania špinavých peňazí. Zároveň kladie vysoké nároky na pracovníkov centrálneho kompetentného orgánu - finančnej spravodajskej jednotky. Značnou nevýhodou pri takomto spôsobe nahlasovania je i to, že sa tu nachádza určitá anonymita vo vzťahu k ohlasovanému subjektu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že do databáz centrálneho orgánu sa dostáva veľké množstvo informácií, ktoré skutočne nemajú vzťah k prípadom prania špinavých peňazí a môžu celý systém „zahltiť“.
Princíp automatického ohlasovania sa z vyššie spomínaných dôvodov javí ako nedostatočný, a preto sa i v krajinách, v ktorých je uplatňovaný, doplňuje i o spôsob ohlasovania podozrivých resp. neobvyklých obchodov. Tento spôsob predpokladá, že subjekty povinné zo zákona hlásia podozrivé, resp. neobvyklé obchodné operácie kompetentnému centrálnemu orgánu - finančnej spravodajskej jednotke až po vlastnej analýze, najmä vo vzťahu k subjektu, ktorého sa podozrivá, resp. neobvyklá obchodná operácia týka. Finančné a úverové inštitúcie, resp. všetky povinné osoby určené v zákone sú takto zodpovedné za prvotnú analýzu a teda časť zodpovednosti pri indikovaní možných prípadov prania špinavých peňazí je prenesená na pracovníkov týchto subjektov. Výhodou tohoto spôsobu je, že sa znižuje veľké množstvo prijatých hlásení, ako i to, že núti povinné osoby podrobnejšie sa zaujímať a poznať svojich klientov, ich obchodné aktivity a ďalšie konania. Určitou nevýhodou je tu možnosť podieľania sa (vedome, alebo nevedome) zamestnancov povinnej osoby na zakrývaní prípadov prania špinavých peňazí vykonávaných klientom ich neohlásením. Možným rizikom je i to, že nie vždy zamestnanci povinných osôb dokážu rozpoznať podozrivé resp. neobvyklé obchody, alebo naopak ohlásia taký obchodný vzťah, ktorý sa neskoršou analýzou a preverovaním ukáže ako legitímny.
Tu je vidieť, že pri takomto spôsobe ohlasovania je potrebné vykonávať neustálu výchovu a vzdelávanie zamestnancov všetkých povinných osôb, ktoré sú zo zákona povinné nahlasovať informácie kompetentnému orgánu v oblasti metód a techník prania špinavých peňazí. Takáto výchova svojich zamestnancov však musí byť permanentná a musí držať krok s rozvojom foriem a metód používaných pri praní špinavých peňazí. Zároveň musí existovať systém kontroly zo strany kompetentných orgánov zameraný na realizovanie výchovy a vzdelávania zamestnancov. Spôsob ohlasovania podozrivých resp. neobvyklých obchodov prijala väčšina európskych krajín (Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Švédsko, Česká republika) vrátane Slovenskej republiky.
Funkčnosť a efektívnosť boja proti praniu špinavých peňazí ako vysoko organizovanej trestnej činnosti je závislá od kvality legislatívy upravujúcej túto oblasť a vytvoreného inštitucionálneho zázemia, ktoré som rozčlenil do troch vertikálnych rovín. Poukázal som na nezastupiteľnú úlohu prvej vertikálnej roviny, ktorú tvoria zákonmi určené inštitúcie a osoby pôsobiace hlavne v oblasti finančného trhu. Ich rozsah je v jednotlivých krajinách rôzny v závislosti od príslušnej národnej legislatívy. Je tu však záujem viacerých medzinárodných autorít (FATF, EU), aby prišlo k zosúladeniu a zjednoteniu týchto inštitúcií a osôb nielen čo do rozsahu ale aj ich činností a postupov pri indikovaní možných prípadov prania špinavých peňazí.
The functioning and efficiency of fighting dirty money laundering as a highly organised criminal activity depends on the quality of legislation for this issue, and the created institutional background, which the author divided into three vertical levels. He pointed to the key role of the first vertical level, which is determined by the law and consists of institutions and persons operating mainly on the financial market. Their extent differs in the individual countries and is subject to the corresponding national legislation. Several international authorities (FATF, EU) are interested in achieving a harmonisation and unification of these institutions and persons, not only in terms of extent but also their activities and methods of identifying cases of dirty money laundering.
Die Zweckmässigkeit und die Effektivität des Kampfes gegen die Geldwäsche, die als hoch organisierte Tätigkeit qualifiziert wird, ist von der Qualität der Legislative, die diesen Bereich bearbeitet und der Bildung eines instutionellen Hinderlandes abhängig. Diese hat er in drei Vertikalebene zerteilt. Er weist auf die unvertretbare Rolle der ersten Vertikalebene, die durch Gesetze bestimmte Institutionen und Personen, die besonders im Bereich des Finanzmarktes wirken, bilden.Ihr Ausmass ist in einzelnen Ländern verschieden im Zusammenhang mit der zuständigen Nationallegislative. Manche internationale Autoritäten (FATF, EU) sind aber interessiert, dass diese Institutionen und Personen in Einklang gebracht und vereinigt werden, und zwar nicht nur was den Ausmass, sondern auch ihre Tätigkeit und ihr Vorgehen bei der Indikation der möglichen Fälle der Geldwäsche bettrifft.