| Kriminalistika čtvrtletník pro kriminalistickou teorii a praxi |
ročník XXXVI3/2003 |
Obhliadka miesta činu zaujíma medzi obhliadkami vecí zvláštne významné miesto.1) Má pri celom rade trestných činov mimoriadny význam pre odhalenie trestného činu a jeho páchateľa. Vyšetrovanie niektorých trestných činov ako napr. dopravných nehôd, či už cestných alebo železničných, požiarov, vrážd, vlámaní do bytov, skladov, predajní a pod. sa bez obhliadky miesta činu spravidla ani nemôže zaobísť.2) Na tomto mieste sa nachádza rad zmien v materiálnom prostredí, ktoré sú výsledkom činnosti páchateľa.3) Obhliadka miesta činu býva v mnohých prípadoch jedným z prvotných a neodkladných úkonov v trestnom konaní. Úspech celého trestného konania v takýchto prípadoch v nemalej miere závisí od dôkladnej obhliadky miesta činu a od správneho zhodnotenia jej výsledkov.4)
Právny základ pre obhliadku miesta činu vychádza v slovenskej aj v českej právnej úprave z § 113 Trestného poriadku, resp. trestního řádu. Zákonom č. 247/1994 Z. z. do slovenského Trestného poriadku boli zavedené v § 113a aj podmienky pre výkon obhliadky miesta činu. „Obhliadka miesta činu sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť na mieste činu zistené alebo zaistené akékoľvek stopy“. Zákonodarca tu berie do úvahy osobitný význam obhliadky miesta činu a v zákone stanovuje osobitne podmienky pre výkon obhliadky miesta činu.
Pri obhliadke miesta činu treba niekedy na posúdenie odborných otázok prizvať aj odborníka z príslušnej oblasti. Sporným sa javí problém účasti znalca na obhliadke miesta činu. Trestný poriadok v § 113 síce stanovuje, že na obhliadku sa spravidla priberie znalec, ale znalec sa však k obhliadke miesta činu priberá zriedkavo alebo sa vôbec nepriberá.
Podľa slovenskej právnej úpravy pribratie znalca je ťažko uskutočniteľné, lebo obhliadka miesta činu sa spravidla robí medzi počiatočnými úkonmi, keď nie je ešte celkom jasné či ide o trestný čin alebo nie, čiže v danej veci nie je ešte začaté trestné stíhanie. Trestný poriadok pripúšťa aj možnosť začať trestné stíhanie obhliadkou miesta činu ako neodkladným úkonom, avšak na pribratie znalca sa vyžaduje formálny úkon formou uznesenia, čo do určitej miery komplikuje postup. Slovenský Trestný poriadok stále dáva prednosť znaleckým posudkom a s odborným vyjadrením sa možno uspokojiť iba v jednoduchých prípadoch.
V českej právnej úprave je situácia odlišná. Znalec sa priberá opatrením a pred začatím trestného stíhania môže byť znalec pribratý za podmienok uvedených v § 158 ods. 3 písmeno b) trestního řádu. Okrem toho trestní řád pozná aj inštitút konzultanta, ktorý zaviedla novela č. 265/2001 Sb. V závažných a skutkovo zložitých veciach môže štátny zástupca alebo policajný orgán využiť odbornej pomoci konzultanta, ktorý má znalosť zo špeciálneho odboru. O pribratí konzultanta sa spíše úradný záznam. Do vykonávania úkonov však konzultant nesmie zasahovať. Zákon ukladá konzultantovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa v priebehu trestného konania dozvedel. Aj napriek tomu, že zákon preferuje odborné vyjadrenia pred znaleckými posudkami a policajný orgán alebo štátny zástupca má možnosť pribrať konzultanta, v ustanovení § 113 stále uvádza „K ohledání se zpravidla přibere znalec“. Kladom českej právnej úpravy je, že umožňuje v trestnom konaní pribratie konzultanta, upravuje jeho práva a povinnosti. Právna úprava však nerieši to, či konzultant má povinnosť zúčastniť sa na úkone a ako možno túto povinnosť vynucovať.
Tiež právne poriadky niektorých európskych štátov5) popri expertovi alebo znalcovi dávajú možnosť zúčastniť sa vo vyšetrovaní aj špecialistovi. Najpodrobnejšia je právna úprava Estónska.6) Vyšetrovateľovi priznáva právo predvolať špecialistu, pri ktorom nie je pochybnosť o jeho zaujatosti na vyšetrovanej udalosti, aby sa zúčastnil na vyšetrovaní. Predtým ako vyšetrovateľ so špecialistom zaháji spoluprácu, je povinný zistiť jeho identitu, jeho odbornosť a jeho vzťah k obvinenému a poškodenému. Ďalej zákon stanovuje špecialistovi nasledovné povinnosti: zúčastniť sa na predvolaní, spolupracovať na vyšetrovacích úkonoch s využitím jeho odborných znalostí a zručností a pomáhať vyšetrovateľovi so zisťovaním a dokumentáciou dôkazov, zaisťovaním predmetov, uvádzať okolnosti spojené s vyhľadávaním a zaisťovaním dôkazov a podať vysvetlenie k aktivitám, ktoré vykonáva. Okrem toho priznáva špecialistovi právo na vyhlásenie vo veci týkajúce sa zistenia a dokumentácie dôkazov a zaistenia predmetov. Toto vyhlásenie sa uvedie v zápisnici.
Tiež aj Európsky manuál správnych postupov manažmentu na mieste činu7) v bode 3.12 dáva možnosť koordinátorovi vedeckej podpory po konzultácii so starším vyšetrovateľom rozhodnúť o prizvaní ďalších špecialistov k obhliadke miesta činu.
Návrh slovenského rekodifikovaného Trestného poriadku8) túto problematiku sčasti rieši v § 146 s názvom „Konzultant“, podobne ako je to v Českej republike. Aj napriek uvedeným skutočnostiam návrh v § 148 pri ohliadke stále uvádza, že na výkon ohliadky možno pribrať znalca.
Z vyššie uvedených dôvodov by som navrhoval, aby aj v slovenskom Trestnom poriadku bola upravená možnosť prítomnosti konzultanta (odborníka) pri obhliadke miesta činu. Prítomnosťou takýchto osôb pri úkonoch v trestnom konaní sa zaoberali aj iní autori.9) Úlohou takejto osoby pri obhliadke miesta činu by bolo pomôcť orgánu, ktorý ju vykonáva, svojimi odbornými vedomosťami objasniť niektoré skutočnosti a pomôcť odhaliť mechanizmus vzniku stôp. Taktiež by takáto osoba svojimi vedomosťami a skúsenosťami napomohla orgánu vykonávajúcemu obhliadku organizovať obhliadku tak, aby sa vyvaroval chýb pri obhliadke a zadokumentoval všetky relevantné skutočnosti.
Súhlasím s názorom Prerada,10) že názory, rady, objasnenia špecialistu (konzultanta) nemajú z dôkazného hľadiska význam. Jeho rady by skôr slúžili orgánu vykonávajúcemu obhliadku miesta činu k hlbšiemu objasneniu danej skutočnosti. Ako dôkazný prostriedok by prichádzal do úvahy až jeho prípadný výsluch k vykonaniu obhliadky, ktorej sa zúčastnil.
Ďalším problémom je, že v odbornej verejnosti tiež nie je jednotný názor o účastni nezúčastnenej osoby pri obhliadke miesta činu.11) Z platného zákona vyplýva, že účasť takejto osoby nie je povinná. Prikláňam sa k názoru, že by bolo vhodné, keby Trestný poriadok stanovil aspoň pri podozrení zo závažných trestných činov, alebo ak o to poškodený alebo obvinený požiadal, povinnosť orgánom činným v trestnom konaní k obhliadke miesta činu pribrať takéto osoby. Prítomnosť takejto osoby pri obhliadke by určite prispela k tomu, aby sa orgán vykonávajúci obhliadku miesta činu vyvaroval povrchnosti a bol by nútený obhliadku vykonávať dôslednejšie a precíznejšie.
Ak chceme, aby bola nezúčastnená osoba prítomná pri úkone, je potrebné, aby takáto osoba mala upravené svoje procesné postavenie, hlavne jej procesné práva a povinnosti a ustanovenia o právnych účinkoch spojených s ich porušením. Zo zákona by malo byť zrejmé, ako sa má táto osoba poučiť, aby mohla plniť svoje procesné postavenie a realizovať svoje oprávnenia. Prerad12) navrhuje v tejto situácii riešenie v analógii s ustanoveniami § 101, 102, 56 ods. 1 Trestného poriadku. V praxi sa však stáva, že tieto osoby sú poučené len zriedkavo alebo nie sú poučené vôbec. Nezúčastnené osoby by sa dali považovať z procesného hľadiska za zvláštny druh svedkov. Ich prítomnosť pri úkone je jednou z významných podmienok dodržovania zákonnosti v trestnom konaní.13)
V niektorých európskych trestnoprocesných úpravách je právna úprava týkajúca sa účasti nezúčastnených osôb na vyšetrovacích úkonoch rozpracovaná podrobnejšie. Už vyššie zmienený Trestný poriadok Estónska túto problematiku rieši v § 113. Účasť „nestrannej osoby“ vo vyšetrovaní je povinná pri prehliadkach a pri vyšetrovacích úkonoch, kde je nevyhnutné použitie násilia, alebo ak je to nevyhnutné na vstup do obydlia za účelom výkonu vyšetrovacích aktivít v prípade, že je neprítomná osoba, u ktorej sa úkon vykonáva. V iných prípadoch účasť tejto osoby na vyšetrovacích úkonoch je povinná, ak o tom rozhodne vyšetrovateľ alebo ak o to požiada zainteresovaná osoba. V odseku 4 zákon vymenováva osoby, ktoré nemôžu byť v pozícii nestrannej osoby, napr. osoby, ktoré sa zúčastňujú na trestnom konaní, im blízke osoby, svedkovia, zamestnanci súdu, prokuratúry, polície a osoby pripravujúce sa na službu v uvedených inštitúciách.
Tiež rakúsky trestný poriadok14) v § 116 stanovuje povinnosť pribrať k obhliadke dve nezúčastnené osoby (súdnych svedkov), ak to vyšetrujúci sudca považuje za nutné, alebo keď o to obvinený požiada.
Vyššie spomínaný návrh rekodifikovaného Trestného poriadku túto problematiku tiež čiastočne rieši. V § 29 s názvom „Nezúčastnená osoba a figurant“ stanovuje, že na vykonanie procesného úkonu môže byť pribratá aj nezúčastnená osoba. Nezúčastnená osoba má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľne ušlého príjmu. Návrh ale nerieši práva a povinnosti tejto osoby a taktiež aj otázku jej pribratia k obhliadke.
Preto by som navrhoval, aby v právnom poriadku bolo zakotvené postavenie osoby na veci nezúčastnenej a jej práva a povinnosti. Nezúčastnená osoba by sa mala pribrať k úkonom taxatívne stanoveným v zákone, kde by ich prítomnosť bola obligatórna. K ďalším úkonom by sa nezúčastnené osoby priberali v prípade, že o tom rozhodne orgán, ktorý vykonáva úkon, alebo ak o to oprávnená osoba (napr. poškodený) požiada. Od pribratia nezúčastnenej osoby by sa mohlo upustiť v prípade, ak takúto osobu nemožno zohnať a hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo jej prítomnosťou pri úkone by bol ohrozený jej život alebo zdravie.
Medzi práva, ktoré by mala mať nezúčastnená osoba, by som navrhoval najmä: aby mala táto osoba právo byť prítomná pri celom úkone, na ktorý bola pribratá, právo oboznámiť sa so všetkými zistenými okolnosťami a zaistenými predmetmi, dokumentmi a stopami v priebehu obhliadky,15) právo vyjadriť svoj názor na priebeh úkonu do zápisnice, právo na náhradu ušlej mzdy a nevyhnutných výdavkov spojených s úkonom, právo odmietnuť zúčastniť sa na úkone, ak by tým mohol byť ohrozený jej život alebo zdravie. Z povinností by som navrhol, aby jej bola uložená povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa dozvedela pri úkone a ktoré majú byť utajené pred nepovolanou osobou.
Ďalej by bolo potrebné vyriešiť aj otázku kto môže byť nezúčastnenou osobou. Prikláňam sa k názoru Šuchtera,16) že takouto osobou môže byť každý občan spôsobilý na právne úkony. Stálo by však za úvahu či by zákon nemal stanoviť, že by takáto osoba nemala byť len dospelá osoba alebo eventuálne osoba po dovršení 15. roku. Hranicu 15 rokov odôvodňujem tým, že mladšia osoba by asi nechápala zmysel jej prítomnosti pri úkone a v neposlednom rade takáto osoba ešte nie je trestne zodpovedná. Orgán, ktorý pribral nezúčastnenú osobu, pri jej prizvaní by mal skúmať, či neprichádza vylúčenie takejto osoby pre predpojatosť k veci alebo k osobe. Dôvody predpojatosti by sa mali riešiť podobne, ako to má na mysli ustanovenie § 30 a 31 Trestného poriadku. Pri vyšetrovacích úkonoch by stačila jedna nezúčastnená osoba. Ustanovenie o osobách nezúčastnených na veci by bolo vhodné upraviť v Trestnom poriadku, a to konkrétne v druhom oddieli druhej hlavy s názvom „Pomocné osoby“.
Vzhľadom na ťažkosti súvisiace so zabezpečovaním nezúčastnených osôb pri úkonoch by bolo potrebné riešiť aj otázku, akým spôsobom sa zabezpečí prítomnosť takejto osoby na obhliadke miesta činu. Možné riešenie by bolo, aby všeobecná povinnosť každého občana pomáhať pri dosiahnutí účelu trestného konania vyplývajúca z § 1 ods. 2 Trestného poriadku bola v prípade jeho odmietnutia zúčastniť sa na úkone vynucovaná poriadkovou pokutou. Toto riešenie sa mi nejaví ako najoptimálnejšie, lebo keby sme vynucovali prítomnosť nejakej osoby na úkone, asi by to nesplnilo účel, prečo je táto osoba pri úkone. Vhodnejšie riešenie sa mi javí, aby zákon ukladal povinnosť orgánu miestnej samosprávy v obvode, ktorého sa má úkon vykonať, zabezpečiť prítomnosť nezúčastnenej osoby na úkone. Tento orgán by asi vedel najvhodnejšie vybrať nestranné a dôveryhodné osoby.
Prítomnosť konzultanta a nezúčastnenej osoby pri obhliadke miesta činu by určite skvalitnila vlastný výkon obhliadky miesta činu. Záverom by som chcel zhrnúť problémy, ktoré by sa mali riešiť de lege ferenda:
Pri výkone obhliadky miesta činu je niekedy okrem orgánov činných v trestnom konaní potrebná prítomnosť aj iných osôb. Autor sa v článku zaoberá prítomnosťou niektorých osôb, najmä konzultanta a osoby na veci nezúčastnenej pri výkone obhliadky miesta činu. Po analýze slovenskej a českej právnej úpravy autor poukazuje na klady a nedostatky, ktoré sú v trestnoprocesných úpravách, a snaží sa hľadať východiská pre riešenie uvedených problémov. Autor sa tiež snaží načtrnúť, ako sú uvedené problémy riešené v niektorých európskych krajinách.
When examining the scene of crime, participation of persons other than the prosecuting authorities may be required. The author discusses the presence of some persons, especially a consultant, and an unbiased person, at the examination of a scene of scrime. After analysing the Czech and the Slovak legal regulations, the author points to the positive and the negative aspects within them, looking for possible solutions of the problems he names. He outlines the way, in which such problems are resolved in some of the European countries.
Beim Vollzug der Begehung des Tatortes ist manchmal ausser den Organen tätigen in Strafvornahme auch die Anwesenheit gewisser Personen nötig. Der Autor beschäftigt sich im Artikel auch mit der Anwesenheit gewisser Personen, besonders eines Konsultanten und einer Person, die auf der Sache bei der Begehung des Tatortes unbeteiligt ist. Autor, nach der Analyse der tschechischen und slowakischen Rechtsanordnungen, weist auf positive und negative Seiten der Strafprozesseinrichtungen hin und versucht Ausgangspunkte bei Lösung angeführter Probleme zu suchen. Er versucht auch, wie man angeführte Probleme in einzelnen europäischen Ländern löst, zu skizzieren.